Močové kamene v skúmavke

Ako už bolo písané vo viacerých článkoch, existuje mnoho druhov močových kameňov. Potreba zistenia jednotlivého typu je dnes mimoriadne vysoká. Odborníkmi sa jej dôležitosť pripisuje až na úroveň histologického vyšetrenia pri podozrení na rakovinu. Zistiť konkrétny druh kameňa sa ale dá iba špecializovaným vyšetrením. Ako ale pacient zistí, aký druhu kameňa má práve on?

Bez kameňa v skúmavke to nepôjde!

Ak chce lekár zistiť o aký konkrétny druh kameňa sa jedná, musí sa k nemu dopracovať. Riešenia sú dve. Buď pacient kameň vymočí spontánne, alebo sa lekár k nemu dopracuje operačnou cestou. Nie vždy sa ale podarí získať dostatok hmoty kameňa na rozbor.

Kameň je v skúmavke, čo teraz?

Pokiaľ sa kameň podarí vypudiť z tela prirodzenou cestou, najlepším možným riešením je zaniesť ho priamo k urológovi, ktorý takýto rozbor sprostredkúva. Pokiaľ sa kameň alebo jeho časť podarí urológovi-operatérovi odstrániť z močového traktu pri zákroku, rozbor väčšinou zaistí práve operatér.

 Ako sa ale kameň rozoberá?  

Prvým krokom je prehliadka kameňa. Na našom pracovisku sledujeme faktory, ako je farba kameňa, jeho vrstvenie, prítomnosť jadra a obalov, ich zafarbenie, či v neposlednom rade prítomnosť „stopky“. Každý parameter podáva bližšiu informáciu o tom, ako a za akých podmienok daný kameň u pacienta vznikol. 

Druhým krokom je odoslanie kameňa na špecializované vyšetrenie. Na Slovensku sú dostupné dva druhy rozboru. Je to vyšetrenie chemickou analýzou alebo vyšetrenie infračervenou spektrometriou. Každá metóda má svoje úskalia, avšak pre nízku špecificitu chemickej analýzy sa táto metodika v dnešnej dobe neodporúča. Výhodou infračervenej spektrometrie je, že dokáže rozobrať aj menšie úlomky, ktoré vznikajú po niektorých urologických výkonoch. 

Poslali mi kameň na rozbor, čo ďalej? 

Výsledok rozboru trvá približne 10-14 dní. Po obdržaní výsledku sa spoja informácie z rozboru kameňa s informáciami, ktoré nám poskytla prvotná prehliadka kameňa. Na to, aby bola mozaika kompletná, ale potrebujeme ďalšie vyšetrenia. Tie nám môžu poodhaliť ďalšie možné príčiny vzniku kameňa. Vyšetrenia nám môžu eventuálne napovedať aj čosi o riziku vzniku nových kameňov. Jedná sa najmä o vyšetrenie moču, sonografické vyšetrenie eventuálne CT vyšetrenie. Potom sa začne formovať finálny obraz o tom, ako a prečo kameň vznikol. Odhalíme, aký má ten ktorý kameň svoj vlastný príbeh. Na základe týchto informácií potom môžeme pacientovi navrhnúť ďalšiu liečbu. Alebo odporučiť diétne opatrenia pre zníženie rizika vzniku ďalších kameňov. U niektorých pacientov je však nutná ešte ďalšia diagnostika formou špecializovaných vyšetrení na endokrinológií či nefrológií.

Riziko opätovného vzniku kameňov je aj v dnešnej dobe relatívne vysoké. Rozborom kameňa,  hľadaním príčiny jeho vzniku a režimovými opatreniami šitými na mieru každému pacientovi dokážeme u mnohých znížiť riziko recidívy. Predídeme tak obličkovej kolike či iným ochoreniam. Preto nikdy kameň nevyhadzujte do koša, alebo si ho nenechávajte vyložený na poličke. Radšej ho prineste k odborníkovi, môže vám pomôcť!

Autor: MUDr. Milan Chalachan